Dnes budú známi kandidáti na nového člena Ústavného súdu, OK, či K.O.?

Autor: Miroslav Kadúc | 2.12.2015 o 7:47 | Karma článku: 9,56 | Prečítané:  662x

O tom, že personálny deficit v akomkoľvek štátnom orgáne vedie k zníženiu jeho efektivity a pozvoľna k paralyzovaniu jeho fungovania, nemusíme ani debatovať. 

Doplnenie členov Ústavného súdu do kompletného počtu by malo byť spoločným cieľom všetkých politikov. Paradoxom je, že tak, ako voľba minulá, aj tá súčasná zanecháva v ústach trpkú pachuť.

Poslaním Ústavného súdu je rozhodovať aj v spoločensky citlivých témach, ktoré vyžadujú mimoprávny, hodnotový úsudok. V týchto situáciách je bezpochyby vhodné, ak panuje medzi sudcami prirodzený názorový rozkol, ktorý umožní konštruktívnu diskusiu. Veď ani spoločnosť, ktorej záujmy zastupujú, nie je názorovo homogénna.

Zdá sa však, že cieľom aktuálnej nominácie nových členov Ústavného súdu nie je zabezpečenie názorovej diverzity, ale bohapustá monopolizácia názoru. Píšme všetci modrým perom, ako rebelsky spieva Michal Kaščák z Bez ladu a skladu.

Vyložme karty na stôl. Politika pri procese výberu sudcov Ústavného súdu svoje miesto má, tak z pohľadu tradície, ako aj samotného procesu voľby. Kľúčovou je miera jej vplyvu - politická línia nesmie prevážiť líniu odbornú.

Pritom formalistický argument (predovšetkým vládnych poslancov), že každý, kto napĺňa zákonné a ústavné požiadavky, má právo zúčastniť sa voľby, je v súčasnom čase, keď dôvera v justíciu dosiahla svoje dno, nielen cynický, ale priam nebezpečný. Obroda sudcovského stavu by mala spočívať v prvom rade dosadením morálnych a odborných autorít do sudcovského talára.

Nedá mi nepoužiť jednu, možno vzhľadom na vážnosť témy aj nemiestnu, filmovú paralelu – v legendárnej boxerskej ságe Rocky ma vždy fascinovala húževnatosť hlavného hrdinu. V každom jednom diele sa so železnou pravidelnosťou opakovala jedna a tá istá scéna – Rocky dostával vo finálnom súboji vždy poriadne do držky a keď to už vyzeralo, že jeho tréner hodí do ringu uterák, Rocky chytil zázračne druhý dych a súpera nečakane knokautoval.

Aktuálna politická moc, tobôž nie Ústavný súd, však zjavne nie sú boxermi inšpirovaní. Na Súmračnej sa asi skôr pozerajú filmy, v ktorých excelovali Marlon Brando, De Niro či Al Pacino.

Nech už je filmový vkus nositeľov moci akýkoľvek, chcel som naznačiť jedno: Ústavný súd má jednu z posledných možností postaviť sa na nohy, vzchopiť sa a napraviť svoju pošramotenú povesť. Aj keď dobitý, krvácajúci a s rozbitým nosom, ešte stále môže byť víťaz.

Obávam sa, že ak SMER presadí svoju víziu a v prípade nominácie nových členov Ústavného súdu preváži stranícka línia nad odbornosťou, môže to byť posledná rana, ktorá uštedrí Ústavnému súdu definitívne K.O.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?