Máme istotu, že sľuby zostanú sľubmi

Autor: Miroslav Kadúc | 6.4.2014 o 8:55 | (upravené 6.4.2014 o 10:04) Karma článku: 13,03 | Prečítané:  994x

Médiami sa niesla téma odpočtu dvojročnej vlády Róberta Fica. Čo sa mu podarilo? Nezamestnanosť rovnaká, dlh krajiny rastie, súdnictvu verí stále menej ľudí. Podaril sa efektívnejší výber daní, sic! Malá pochvala by bola namieste, no práve výber daní nie je vecou, ktorá by mala byť v strede výkladnej skrine sociálnych demokratov.

Každý, kto to myslí s politikou úprimne ... alebo inak, každá vláda vládne, mala by, podľa svojho programového vyhlásenia. Aj Ficova vláda má svoje. Tu je. Pre tých, ktorí si nenašili niekoľko hodín na štúdium, zhrniem, že ide o súbor záväzkov, cieľov a sľubov na 4 roky vládnutia. Sme v polčase. Politický matadori hlasno šuškajú, že rok pred voľbami sa už nevládne pre plnenie programových úloh, vládne sa pre ponúknutie „nádeje", že po voľbách bude lepšie. Suma somárom, zostáva vláde približne rok na naplnenie toho, čo nám všetkým sľúbili.

Koľko už, koľko ešte? Viacerí z môjho okolia sme sa pokúšali spočítať sľuby, ktoré nám dala súčasná vláda. Nečakal som zázrak, ale výsledok šokoval. Po odfiltrovaní neurčitých fráz „svetového mieru", sme prišli k číslu, ktoré nehovorí o ničom lepšom ako o garancii sľúbených istôt, je isté, že sľuby zostanú sľubmi. Doteraz je splnených cca. 25 % sľubov, vice versa, nesplnených je 75 %. Skúste prerátať, budem rád, ak mi dáte vedieť iné číslo. Fico so svojimi vlastnými sľubmi prehráva a v závere, pokiaľ nenasadí radikálne vyššie tempo ako Peťo Sagan (ten ho má riadne), aj prehrá. Teda, a to je celkom kľúčové, pokiaľ neprestane väčšina voličov lipnúť na rečiach namiesto skutkov (podmienka pracovne nazvaná ako paradigma opakovane naivného voliča).

A ako je na tom opozícia? Politická kultúra nedovoľuje nič, čo by jej umožňovalo vývoj v danom čase zvrátiť. Nezáleží totiž na tom, či je ponúkané riešenie dobré, vhodné, potrebné, a navyše aj lacné, alebo dokonca programové, záleží iba na tom, aké máte politické tričko. Dnes treba červené, smerácke, resp. o pár týždňov zrejme aj kdhácke. Naša kultúra v číslach znamená, že za roky 2006 - 2012 boli schválené 4 opozičné návrhy, slovom štyri za šesť rokov. Tí, čo túto kultúru zaviedli si hovoria „štandardní a hodnotoví". Ďakujem pekne.

Výsledok? Vo štvrtok išli vládni poslanci za hranicu absurdnosti, okrem toho, že pri výbere kandidátov na sudcov Ústavného súdu hlasovali proti jednému z tvorcov súdneho rozhodnutia považovaného za najlepšie v minulom roku (pripomínam, že sa mohli zdržať, aj kandidát Čirč je však v ich očiach nebezpečný, preto nemá čo robiť na Ústavnom súde, danajský dar pre justíciu, fujky), neschválili ani celkom malú a fakt nevinnú novelu rokovacieho poriadku. Čo je ukážkové a tragikomické zároveň, išlo o novelu, ktorú si minulý rok vládni poslanci sami napísali, no zabudli ju predložiť. Urobil to za nich niekto iný, akurát, že bol z opozície. A ten famózny detail, že niektorí zo smeru išli dokonca proti, ďalej snáď komentovať netreba ..

Sú doterajšie výsledky vlády na demisiu, radikálnu rekonštrukciu, či nové voľby? Prvoplánovo odvážne kričím, áno, sú! Ale čo potom? Kto by vládol, ak by na to prišlo? Veľká časť súčasnej opozície má síce dlhoročné politické skúsenosti, nemá však gule na to voči sebe vyvodiť dôsledky. Sebareflexia k ich elementárnej výbave stále nepatrí, chyby vidia len na tých druhých, rokmi pestovaný „štýl politickej práce“ im vyhovuje a roky plynú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?