Pracujúci sociálny demokrat

Autor: Miroslav Kadúc | 11.2.2014 o 0:40 | (upravené 11.2.2014 o 7:09) Karma článku: 16,30 | Prečítané:  1420x

Spolu s Petrom Pollákom sme si do našej Siene zákonnosti dovolili predložiť malú, úplne jednoduchú, nikomu nevadiacu, a čo do dôsledkov hlboko sociálnu novelu. Poltucet lídrov opozície ju pochopilo, zbytky ostatnej, ešte stále úplne nerozbitej, opozície ju pochopilo, no ficovcov sa ani tentokrát precikať nepodarilo (vtlačil sa mi sem pokus o verš, odpustite).

Jedna zvláštna povinnosť u nás platí. Ak ste vlastníkom domčeku, domu, či sociálno-demokratickej víkendovej vilky s bazénom, zákon od Vás vyžaduje udržiavať chodník pred domom zjazdný (čistý, bez snehu, poľadovice atď.). Na tomto by nebolo nič zvláštne a pre komunitný život v obci nič škodlivé, pokiaľ by nešlo o u chodník, ktorý je „úplne cudzí“, teda nie Váš (zväčša patriaci obci). Viem, stále nejde o vec riešiacu nezamestnanosť, justíciu, vzdelanie, či zdravotníctvo. Ide tu o princíp. O princíp zodpovednosti tak za cudziu vec, ako aj za ujmu na zdraví, ak si niekto, v tom lepšom prípade, zlomí nohu ..

Táto povinnosť platí napríklad aj pre každú invalidnú babku nemohúcu vstať z postele. A práve to, aspoň to, som sa pokúšal zmeniť (zrušiť zodpovednosť  dôchodcov, invalidov a ZŤP osôb za šmykľavý chodník pred ich domom). Sedím tam predsa nato, hovorím si stále a tvrdohlavo. Okrem toho, že mi takáto povinnosť príde v celom rozsahu protiústavná, v čase vlády „pomoci slabším“, ako zvyknú sami seba označovať, je nanajvýš správne ponúknuť drobnulinkú úpravu v prospech tých, ktorí z objektívnych príčin nemôžu túto primitívnu (priznávam, že archaickú) povinnosť dodržať. Tak som to dal a čakal na rozpravu programu 29. schôdze.

Deň „D“. Neverejne vládni poslanci prikyvovali jedna radosť, aká je novela super samozrejmá, a že plníme ich „sociálny“ program. Na rokovanie si nechali ticho – nič, ani ťukes, ani i len pachová stopa po účasti v diskusii. Aby som bol objektívny, jeden z poslancov, z tej povestnej 83, spochybnil technické, no v druhom čítaní upraviteľné, riešenie. Bolo to ale ako inak v zákulisí. Asi majú zakázané verejne vystupovať a možno používajú na výkon verejnej služby inú Ústavu, ktovie. Čakanie na hlasovanie, ešte nevedomky čo sa stane s mojou tridsiatou treťou legislatívnou iniciatívou, ma aj napriek tomu napĺňalo optimizmom. Veď išlo o apolitickú a nepochybne sociálnu novelu, na ktorú sú navyše a konečne prostriedky zo štátneho rozpočtu vyčlenené cez malé obecné práce. Teraz to konečne musí vyjsť, hovoril som si.

Sklamanie. Až na podpredsedníčku Zmajkovičovú, ani jeden z vládnych poslancov nestlačil ten správny gombík. Aj keď odpoveď poznám a poznajú ju všetci, na chvíľu som sa opäť raz naivne pýtal „prečo?“. Od parlamentu 150-tich pracujúcich a slúžiaci výhradne obyvateľom našej krajiny máme na míle veľmi ale veľmi ďaleko. Taká je súčasná politická kultúra „krízou“ zmietaného Slovenska, stojím na zlej strane, som na strane, kde som presvedčený, že treba pracovať ..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?