Prečo sa necháme každoročne okrádať o 500 miliónov eur?

Autor: Miroslav Kadúc | 5.6.2013 o 15:43 | (upravené 5.6.2013 o 18:02) Karma článku: 7,25 | Prečítané:  565x

Nedávno prišla audítorská spoločnosť z tzv. veľkej štvorky s výsledkami prieskumu, v ktorom Slovenskú republiku zaradila na tretiu priečku najskorumpovanejších krajín Európskej únie (tu). O niečo málo lepšie sme sa v minulosti umiestnili v prieskume Transparency International. Stále to však bola (a je) pozícia na zaplakanie. Pre mnohých Slovákov však nie je podobné umiestnenie žiadne prekvapenie.

 

Okrem toho, že sme stále pomerne citliví na vybočenie z kritérií spravodlivosti, t.j. „rozdeľovania podľa toho, čo komu patrí“, čísla a rebríčky nás nevyrušujú viac ako zdanie, že hodnoty našej spoločnosti sú na úrovni, kedy „krádež“ nie je vnímaná ako zlá ani odsúdeniahodná. Kedy ostych, tých ktorí sa na niečí úkor neprávom obohatili, sa ako keby pozvoľne a navyše prirodzene vytratil. Hrozivé zdanie, keď príjem, žiadosť alebo sľúbenie niečoho na čo nie je nárok pri porušení povinnosti (zjednodušená definícia korupcie tak, ako ju pozná Trestný zákon) nepôsobí v očiach spoločnosti ako niečo negatívne, čo by sa robiť nemalo a čo Slovensku škodí.

Aby som dal zadosť nadpisu, vlastne len jednému, na prvý pohľad najviac významnému číslu. 500 miliónov eur je odhad finančných prostriedkov, o ktoré Slovensko ročne prichádza práve kvôli korupcii a korupčnému správaniu obyvateľov našej krajiny. Celkom úprimne a nevedecky priznávam, že ide o číslo, ktoré nemusí byť presné, ako však možno už niektorým z úvodného textu vyplynulo, nie je ani tak podstatné. Podstatné je to, čo mi minulý mesiac na Hlavnom námestí v Bratislave, kedy sme spolu s kolegami prezentovali nový návrh zákona o ochrane bojovníkov proti korupcii a „do luftu“ symbolicky vypúšťali 500 balónov každý s „nominálnou hodnotou“ milión euro (tu), povedal korzujúci profesor rímskeho práva z mojej alma mater. Po osviežujúcej debate, kto sa ako má (a hlavne čo robím ja s balónom v ruke), začrel profesor do svojho oboru. „Korupcia tu bola od staroveku, pričom tu zrejme vždy aj bude, omnoho problematickejšia je však miera korupčného správania“ povedal. Nepochybne mal pravdu. Práve miera korupcie je v našej krajine ten najvypuklejší problém. Jej rozsah a trend je hrozivý, pričom sa zdá, že sa rozmach jej neúnosnosti zastaví, až keď „nebude z čoho“.

Nemyslím, že má v tomto článku veľký význam venovať sa štatistikám počtu obžalovaných, resp. odsúdených za korupčné trestné činy. Naša krajina by sa aj s ohľadom na doteraz asi najznámejšiu korupčnú "mega kauzu" bývalého futbalového funkcionára, ktorý mal prijať až dva kartóny vína a debničku jabĺk, umiestnila zrejme na úplne opačnom konci rebríčka, o ktorom som hovoril v úvode. Paradoxne by mohlo byť Slovensko na špici krajín najlepšie sa pasujúcich s korupciou, ak by sme sa riadili výsledkami vyšetrovania. Namiesto štatistík skôr poukážem na problém riešenia z iného pohľadu ako je rovina trestnoprávnych postihov používaných ako primárny nástroj potláčania korupcie.

Tí, ktorí ste mali priamu skúsenosť s korupciou a máte stále aspoň toľko étosu, že ste sa nad týmto negatívnym fenoménom čo i len na chvíľu pozastavili, je možné, že ste sa zamysleli nad tým čo Vám hrozí, ak korupciu, s ktorou ste sa stretli, nahlásite. Že Vám v prípade, ak na takýto skutok vo svojom okolí poukážete, napríklad v práci, hrozí prepustenie, alebo minimálne pokrivený pohľad kolegov, opovrhnutie.

Je nesprávne, že štát sa na podobné situácie len nečinne niekoľko desaťročí prizerá bez toho, aby takýmto statočným ľuďom vyšiel v ústrety svojou legislatívnou činnosťou. Veď keby sa ľudia nebáli ohlasovať korupčné správanie, možno by nemusel padnúť most v Kurimanoch, kde zrejme na základe nesprávne použitých materiálov (na základe niekoho pokynu) nešťastne zahynuli štyria ľudia, alebo by sme pri nástenkovom tendri  ohľadne emisií nemuseli prísť o 66 miliónov, prípadne by na tom mohlo Slovensko zarobiť, ak by sa k tejto "nástenke" pracovníci ministerstva postavili čelom. Podobne môžem pokračovať aj ďalej, napríklad aktuálne podozrenie z tunelovanie vojenskej spravodajskej služby, mýtny tender, ale aj BMG Invest a Drukos. Nebolo by lepšie, aby štát, keď už sa vytratili morálne štandardy, poskytoval oznamovateľom, resp. bojovníkom proti korupcii ochranu a podporu napríklad v podobe zákazu pred prepustením, či diskrimináciou, zabezpečením anonymity, štátneho vyznamenania, alebo právnej pomoci? Prípadne, aby štát poskytol oznamovateľovi odmenu vo výške 30 % z toho, čo sa na základe takéto oznámenia ušetrí? Som presvedčený, že by to štát robiť mal a zabezpečenie práv oznamovateľov korupčných trestných činov a činov príbuzných by malo byť prioritou. Statočnosť by nemal byť len pojem z rozprávky, ktorý sa dnes nenosí, a ktorý má namiesto úcty skôr negatívne následky. Statočnosť musí byť charakterová vlastnosť, ktorá si zaslúži nielen verejnú podporu, ochranu, ale aj odmenu, a to kľudne aj finančnú.

Som presvedčený, že ak so stavom korupcie štát, v súčasnosti strana Smer, neurobí poriadky, „do luftu“ pôjde pri nastolenom trende každoročne nielen 500 miliónov eur, ale vždy o niečo viac.

Na záver dve poznámky. Pre prípad, že sa niekomu bude javiť, že ide o neštandardné riešenie, a že by bolo morálnejšie, aby sme ľudí nemuseli motivovať vidinou finančnej odmeny, pripomínam jednak, že ide postup, ktorý je vo vyspelých krajinách bežný a overený, a zároveň, položme si ruku na srdce, nie sme príliš idealistickí, keď si myslíme, že by to v tomto svete a v tomto čase mal morálny apel silnejší efekt?

V súčasnosti sa v legislatívnom procese nachádzajú dva návrhy zákonov, ktoré uvedenú problematiku konečne upravujú. Oba možno považovať za krok vpred v boji proti korupcii. Ten, v ktorom figurujem ako jeden z predkladateľov si dovoľujem zavesiť tu.

Ten druhý ide do druhého čítania a všetci jeho podporovatelia dúfajú, že z neho nebude po úpravách z dielne vládnej strany len bezzubý paškvil s honosným názvom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?