Slovensko ako právny štát - ilúzia opäť na franforce

Autor: Miroslav Kadúc | 2.5.2013 o 10:05 | Karma článku: 13,47 | Prečítané:  1746x

Včera (30.4.2013) sa v našej Národnej rade veru diali veci. Poriadny rozruch spôsobilo, pre niekoho možno na prvý pohľad nie až tak závažné, rozhodnutie vlády o zmene zákona, ktorým sa riadi Ústavný súd. Tým, ktorí sú si rovnako ako ja vedomí, že Slovensko potrebuje riešiť skôr omnoho dôležitejšie veci, ako napr. zlepšenie podnikateľského prostredia, korupciu a nezamestnanosť, odporúčam čítať ďalej, pretože to čo sa udialo môže mať zásadný vplyv na všetky oblasti nášho života.

 

Jednofarebná vláda po viac ako 20-tich mesiacoch uprázdnenosti kresla generálneho prokurátora zistila, že by bolo načase s tým niečo robiť. Akoby nestačil telefonát správnej osoby pánovi prezidentovi, aby rozhodol v súlade s tým čo povedal Ústavný súd, to je ale teraz vedľajšie. Úmysel konečne obsadiť post tak dôležitej funkcie akou generálny prokurátor bezpochyby je, je fajn, no ako sa hovorí, cesta do pekla býva vydláždená dobrými úmyslami. V krátkosti si dovolím pripomenúť, ako sme sa do tejto situácie dostali. Stalo sa tak, po tom, čo bol 17. júna 2011 riadne, aj keď nie príliš elegantne, zvolený kandidát na generálneho prokurátora (pripomínam, že táto voľba bola ÚS potvrdená ako zákonná a v súlade s Ústavou).

Ale teraz už fakt k veci. Proces, akým sa prijímajú zákony, je pomerne komplikovaná a zdĺhavá vec. Má to svoje dôvody. Je potrebné, aby boli zákony obyvateľom Slovenska na prospech a nie naopak, t.j. minimálne by im nemali škodiť. Preto sa počas celého niekoľkomesačného procesu zákon pripomienkuje ministerstvami, Legislatívnou radou vlády, následne v parlamentných výboroch a na zasadnutiach parlamentu. Takto to chodí, teda malo by. Včera, počas zasadnutia Ústavnoprávneho výboru mi ako keby z neba (v skutočnosti spoza chrbta) padol na stôl návrh na skrátené legislatívne konanie k zákonu o organizácii Ústavného súdu. Medzirezortné pripomienkovanie, o ktorom som hovoril, ani neprebehlo. Bolo to presne o 10.53 SEČ. Spolu s týmto návrhom mi prišlo oznámenie o konaní najbližšej schôdze výboru, kde sme sa mali zaoberať vecnou stránkou zákona. Najbližšia schôdza bola v ten istý deň, a to o 11.15 SEČ. Dostali sme štedrý časový priestor 22 minút, aby sme sa vecou na výbore oboznámili a poskytli pripomienky. Až 22 minút ... Zákon bol v ten istý deň o pár hodín neskôr aj prijatý. Úprimne musím povedať, že ma mrzí ak vládna moc nepozná limity a medzi ľudí vysiela takého signály. Dodržiavanie legislatívneho procesu je pre nich rovnako záväzné, ako sú zákony záväzné pre bežných ľudí.

Čo bolo obsahom ultra skráteného konania? Ministerstvo spravodlivosti rozhodlo, že nenechá Ústavný súd rozhodnúť o námietkach, ktoré boli vo veci sťažnosti pána Čentéša uplatnené, a do prebiehajúcej veci zasiahne zmenou pravidiel. A ešte aj zle, podľa môjho názoru. Z verejných vyhlásení predstaviteľov vlády je zrejmé, že navrhovaná novela by mala umožniť, aby o sťažnosti Čentéša rozhodovali aj sudcovia Ústavného súdu, ktorí boli dňa 24. januára 2013 právoplatným rozhodnutím Ústavného súdu vylúčení pre ich predpojatosť. Inými slovami bude rozhodovať senát, ktorý bol Čentéšom namietnutý, a zároveň bola väčšina členov tohto senátu vylúčená, pretože existujú pochybnosti o tom, že rozhodnú spravodlivo. V právom štáte je neprípustné, aby akékoľvek snahy o vylepšenie situácie viedli k zásadnému porušeniu základných ústavných práv, v tomto prípade práva účastníka konania na spravodlivý proces, nestranný súd a zákonného sudcu. Toto je neprípustné, o to viac, keď existuje iný, miernejší spôsob ako vec vyriešiť, a to napríklad vytvorením nového, väčšieho žrebom utvoreného senátu, prípadne plenárnym rozhodovaním, aj keď v tomto konkrétnom prípade je riziko nespravodlivého rozhodnutia podľa mňa stále pomerne vysoké.

Z toho, čo sa stalo, mne vyplývajú minimálne tri hrozivé dôsledky.

Po prvé. Ak sa vládna moc rozhodne, že niečo zmení (čokoľvek okrem Ústavy a ústavných zákonov), urobí tak okamžite, bez potreby diskusie, počas jedného dňa!

Po druhé, keďže o veci Čentéš bude rozhodovať senát, ktorého väčšina sudcov bola vylúčená pre predpojatosť, ktorú namietal práve pán Čentéš, nepotrebujem mať ani vešteckú guľu, aby mi bolo jasné, že doc. Čentéš sa generálnym prokurátorom tejto republiky za žiadnych okolností najbližších pár rokov nestane. S požehnaním vládnej moci dôjde k porušeniu jeho ústavných práv na spravodlivý súdny proces, na základe ktorého sa o jeho vymenovaní alebo nevymenovaní malo rozhodnúť.

A na záver po tretie. Pán prezident nebude s najväčšou pravdepodobnosťou otáľať s rozhodnutím o vymenovaní novozvoleného kandidáta na generálneho prokurátora (nota bene po premiérovi ide o druhú najsilnejšiu pozíciu na Slovensku), ktorého si s prívlastkom „že bude ich“ vládna strana v najbližších týždňoch zvolí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?